reklama

Guma to nevyriešila.

Som decembrová, teda mi zle vychádzajú roky. Neberiem to tragicky. Do školy som nastúpila o rok neskôr. Naši to odôvodnili tým, vraj budem mať o to dlhšie detstvo. Neviem to posúdiť či to tak ozaj bolo, ale osobne to nepovažujem za handicap.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Posledné leto pred nástupom do školy ma dokonale namotali na hudobný nástroj- akordeón. Úplne ma uchvátil. Starý otec( starký) ho ovládal s takou ľahkosťou, že som sa pustila do prvých tónov, za jeho pomoci samozrejme, s tými mojimi neškolenými prstíkmi a počúvala som tóny s takou iskrou v oku, že naši pochopili, že sa vo mne čosi skrýva, často nazývané hudobný cit. Takže som sa stala prváčikom hneď dvakrát. Najprv v škole základnej a potom, vlastne v ten istý deň aj v škole hudobnej.

Do školy som sa neuveriteľne tešila. Doma som nacvičovala nosenie aktovky. Bola žltá s mačkou. Pyšne som vykračovala popred zrkadlo a jedným očkom som poškuľovala na seba ako mi to pristane. Mama s otcom, plus starká so starkým ma v deň zahájenia školského roku sprevádzali do školy. Nejedným okoloidúcim bolo hádam smiešne ako 4 dospelý vedú do školy jedno dieťa, ale ja som sa samou hrdosťou takmer vznášala vo vzduchu. Bola som prvé vnúča a k tomu dievča( v našej rodine sa do môjho narodenia rodili iba chlapci), takže starkí nemohli dopustiť môj prvý „ veľký“ krok do života bez ich prítomnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na tie roky spomínam s úsmevom na tvári, pretože vznikali rôzne komické situácie. Či už v škole či hudobnej. Poviem Vám, učiteľkám som neraz spôsobila ťažkú hlavu. Ale nebolo to až také zlé. Hneď v prvom ročníku som pochopila, že to nebude až také ľahké ako som si myslela a že guma na to nebude stačiť. Vysvetlím. Po niekoľkých hodinách matematiky som z písomky schytala dvojku. Pani učiteľka, vlastne vtedy ešte súdružka, mi povedala: „Julka, nebuď smutná, to si určite čoskoro opravíš.“ Ani neviem ako sa to odohralo, čo ma to napadlo a ako som prišla na ten „ geniálny“ nápad. Jednoducho som prišla domov, vzala gumu na gumovanie a tú dvojku som pekne krásne vygumovala a napísala si tam veľkú jednotku. Neskôr poobede, keď mama prišla z roboty a nastal čas písania domácich úloh, siahla do mojej tašky po žiacku knižku, aby si overila, že je všetko v najlepšom poriadku. V momente ako uvidela tú vygumovanú dvojku a prepísanú na jednotku sa ma spýtala, že čo som to urobila. Vysvetlila som jej, že súdružka učiteľka povedala, že dvojku si opravím, tak som ju opravila. No a potom to prišlo. Bolo mi vysvetlené, že známky sa neopravujú gumou. Koľké sklamanie, že to nejde tak ľahko J Tak som vstúpila do reality života ....

Júlia Jaňáková

Júlia Jaňáková

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

..." Slobodomyseľný človek , s otvorenou dušou, stále pripravený načúvať" ... ale niekedy s potrebou byť vypočutý... Zoznam autorových rubrík:  FOTOLáskaRodinaSúkromnéVšeličoNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu