Prvé strany nenasvädčovali vôbec pozotívnu prognózu. Hlavnú predstaviteľku som hneď na začiatku príbehu zaškatulkovala a odsúdila. Knihu som pekne položila na nočný stolík a približne týždeň som to rozdýchavala. Po týždni sa vo mne zobudila zvedavosť a tak som predsa večer pred spaním vytiahla záložku na strane desať a nechala som sa vtiahnuť do deja.
Začalo to príchodom hlavnej predstaviteľky Corin do Kene, kde trávila dovolenku s priateľom. Počas tohto pobytu jej učarovali červenovlasý "domorodí mládenci" z kmeňa Masajov. Samozrejme to nedomyslela do konca a tak sa vzdala dovtedajšej lásky aj životného blyhobytu nadobudnutého vo Švajčiarsku. Kde tá žena nechala rozum to dodnes nepochopím. Jednoducho a stručne, zamilovala sa do masaja, masajského bojovníka Lketingu a v presvedčení večnej lásky zostala s ním žiť v africkej buši, v krajine ničoho. To som takmer hodila knihu do rohu izby a bola som už skutočne presvedčená, že toto je výplod chorej mysle a so zdravým rozumom to nemá nič spoločné. To by som ale nebola žena od prírody zvedavá, aby som aj keď v úplnom pohoršení nepokračovala v čítaní. Nuž a mohla som si aj myslieť ako to bude pokračovať. Ja neviem ako zmyšľala Corin, ale na jedno určite pozabudla (ak to bolo len to:))- na rozdiel v mentalite národa.
Masajovia nesmú jesť v prítomnosti žien, a naopak, nesmú jesť mäso, ktorého sa dotkla žena a pod. A to sú len, možno, maličkosti ... Samozrejme ani tehotenstvo mladej hrdinky nesmelo byť vynechané, prekonáva maláriu, žltačku a neviem čo ešte. Mám z toho pocit, že Corin je zo skupiny tých " zocelených ľudí", ktorí vystupujú aj vo filme Vesničko má stredisková. Nič ju nezlomí. Kupuje si auto a vozí v ňom ušľachtilo vyzerajúcich masajských bojovníkov, zakladá obchod so základnými surovinami, stará sa o dieťa a manžela(analfabeta), u ktorého sa začína prejavovať žiarlivosť, chorobná. Ten v presvedčení, že každý muž, s ktorým Corin prehovorí, alebo sa len usmeje je jej milenec. Dochádza to až do krajnosti keď jej do očí vykričí, že dieťa nie je jeho a ona ho nonstop podvádza. V takej chvíly asi dôjde aj tej najstatočnejšej a najsilnejšej žene trpezlivosť a láska. Corin miluje svojho muža, ale nedokáže s ním žiť. Trvalo jej 4 roky kým to pochopila ( ja som to vedela hneď na začiatku knihy :-)). Dáva mu však ešte poslednú šancu. Odchádza s ním žiť na pobrežie, ktoré žije cestovným ruchom a tak opúšťa svoju masajskú rodinu z buša.
Vzťahu napriek enormnej snahe už nemožno pomôcť. Žiarlivosť manžela sa stupňuje, rastú jeho nároky na zárobok z obchodu, ktorý Corin zriadila, aby mali z čoho žiť, pritom sám neprikladá ruku k práci a dookola míňa zarobené peniaze po baroch so "spolubojovníkmi". Takže Corin trávi čas v obchode v poločnosti chlapca, ktorého si vzali do obchodu na výpomoc (miesto toho aby jej pomáhal manžel) a svojho dieťaťa. Netrvá dlho a nadobudne presvedčenie, že tu už nie je jej miesto a v záujme vlastného prežitia sa musí vrátiť do Švajčiarska. Určite to nie je až také jednoduché ako to opisujem, pretože musí mať súhlasť otca aby mohla s dcérov vycestovať a tu je kameň úrazu. Lketinga vie, že keď to podpíše, tak ju viac neuvidí. Nakoniec pristúpil na kompromis (ak sa to vôbec dá tak nazvať) a podpísal súhlas na vycestovanie, s tým, že tu zanechá všetky svoje veci, aby mal istotu, že sa vráti.
Corin sa chytá tejto šance a pevne ju uchopí a .... letí domov do Švajčiarska. Konečne !!!
Nuž, neviem čo k tomu dodať, čítam ďalší diel Masajky: "Návrat z Afriky". A tuším, že tá žena má nekonečné šťastie, ktoré je neopúšťa.